Harry Potter a Volanie krvi - Sto tridsiata šiesta kapitola

Sto tridsiata šiesta kapitola


Keď sa Harry zobudil, Ginny ešte spala vedľa neho. Ticho, aby ju nezobudil, vstal a zišiel dole. V kuchyni už sedel Severus a kŕmil Maggie.
„Dobré ráno!“ pozdravil Harry zvesela a sadol si oproti nemu.
„Aj tebe,“ odvetil Snape a až potom sa na neho pozrel.
„Čo je?“ spýtal sa Harry, keď si ho jeho strýko začal skúmavo obzerať.
„Povedz, Harry, existuje čo i len malá pravdepodobnosť, že Ginny bude mať na tvári rovnaký výraz ako ty, keď sem príde?“ spýtal sa ho.
„Prečo?“ nechápal.
„Pretože pokiaľ existuje, mal by si jej ísť naproti a ten výraz jej z tváre zotrieť. Weasleyovci tu totižto strávili noc a každú chvíľu sem môžu prísť,“ vysvetlil.
„Aha…“ povedal Harry a očervenel ako paprika.
„Ber to len ako priateľskú radu,“ dodal ešte Severus a ďalej sa venoval malej.
Harry vstal a rýchlo sa pobral do svojej izby. Ginny ešte stále spala. Harry si ľahol k nej a zobudil ju jemným bozkom.
„Dobré ráno,“ zamrmlal jej do ucha.
„To už je ráno?“ spýtala sa s úsmevom a tiež ho pobozkala.
„Uhm… už je hlboký deň, ale aj tak sme skoro prví zobudení.“
„A kto je ešte hore?“ vyzvedala a prstami zablúdila pod jeho tričko.
„Severus. Sedí dolu v kuchyni, kŕmi Maggie a povedal mi, že sú tu vaši,“ povedal a ona prekvapene zastala s rukou na jeho chrbte.
„Kedy prišli?“
„Spali tu.“
„Kvôli mne?“
„Myslím, že nie, len nešli večer domov.“
„Ako dobre, že ti to povedal,“ povzdychla si a vyhrabala sa spod Harryho.
„Povedal mi to, len čo ma zazrel. Asi som sa tváril dosť výrečne…“ priznal Harry a trošku očervenel.
Ginny sa a neho pozrela a obaja sa opäť začali smiať.
„Povedal, aby som dohliadol na to, aby si nemala na tvári taký istý výraz, aký som mal ja, keď som zišiel dolu,“ zamrmlal, keď sa trošku upokojili.
„Tak sa teda oblečiem, nasadíme neutrálny výraz a pôjdeme dole,“ navrhla a začala zhľadúvať svoje oblačenie.
Keď po pár minútach našla všetko svoje oblečenie, Harry vykukol na chodbu, potom jej kývol a obaja sa rýchlo prešmykli dolu.
„Dobré ráno,“ pozdravila Ginny, keď vošli do kuchyne. Stále tam sedel len Severus s malou.
Skúmavo si ich oboch prezrel, no potom sa otočil späť k Maggie.
„Spokojný?“ spýtal sa Harry a sadol si vedľa neho.
„Nemám námietky,“ odvetil s jemným úsmevom. Ginny si sadla z druhej strany a Maggie okamžite prestala jesť a začala sa s ňou hrať.
„Harry, mohol by si povedať svojej PRIATEĽKE, aby prestala zabávať moju dcéru?!“ zavrčal Severus a slovo priateľke zvláštne zvýraznil.
„Odpusťte, pane, ale to vaša dcéra sa otočila ku mne,“ odvetila Ginny pokojne.
„Fajn, tak ju dokŕm. Ja sa tu s ňou trápim už pol hodiny,“ zašomral a vtlačil jej do ruky lyžičku.
„A kde je Alison?“ vyzvedal Harry.
„Ešte spí, zobral som Maggie skôr, ako ju stihla zobudiť.“
„Aký ste pozorný,“ milo sa usmiala Ginny.
„No, veď zajtra ju už zobudí,“ poznamenala a išiel si umyť ruky.
„Kedy sa vraciame do školy?“ chcela vedieť Ginny.
„Po obede, aby ste sa stihli, aj niečo naučiť.“
„A ja mám byť večer zas na ministerstve,“ povzdychol si Harry.
„Zase máte teóriu?“
„Neviem a skôr ako večer sa to nedozviem.“
„Ron tu asi zostane a pôjde až s tebou, nie?“ spýtal sa Severus.
„Pravdepodobne áno.“
Neprešlo ani desať minút a do kuchyne sa začali zbiehať ľudia.
Okrem Rona a Ginny všetci Weasleyovci a i Hermiona po raňajkách odišli
Po obede sa na Rokfort vrátili Remus, Severus, Mark i Ginny a večer o šiestej sa premiestnili aj Harry, Ron a Sothis.

Prešlo niekoľko týždňov a po Harrym, Ronovi a Sothisovi nebolo ani chýru- ani slychu. Tonksová to už nevydržala a zašla na ministerstvo. Zistila, že sú na akcii a hneď to povedala aj Severusovi a Remusovi.
Severus si ešte v ten deň dal zavolať Ginny a povedal jej to, pretože už pár dní za ním chodila a chcela vedieť, kde je.
Keď jej to povedal, najprv si vydýchla, no potom sa opäť zamračila a veľmi rýchlo odišla. Onedlho do podzemia zavítal aj učiteľ obrany proti čiernej mágii.
„Ahoj, Severus, hovorila ti už Tonksová, čo je s Harrym?“
„Hej, zastavila sa tu ešte poobede. Už som to povedal aj Ginny,“ odvetil.
„To je dobre, zdalo sa mi, že sa už o neho bojí.“
„Aj ja som si to všimol. Práve odišla, ale bola nejaká divná,“ mračil sa Severus.
„Prečo divná??“ nechápal Remus.
„Zdá sa mi, že jej niečo leží v hlave, niečo sa mi na nej nezdalo.“
„Je taká tichá, to bude z tých skúšok,“ mávol rukou vlkolak.
„Ako myslíš.“
„Vlastne som si prišiel po protivlkolačí elixír. Už si ho urobil?“
„Hej, už ráno. Zabudol som ti ho poslať,“ povedal a podal mu čašu.
„Vďaka. Pôjdeš dnes domov?“
„Nie, musím ešte opraviť nejaké práce.“
„Nechceš s tým pomôcť?“ ponúkol sa.
„Nie, opravím to sám.“
„Dobre, tak sa tu dnes nebudem,“ oznámil Remus a odišiel.

Na druhý deň mal Snape elixíry so siedmymi ročníkmi. Tento rok mal v triede až desať žiakov a Ginny medzi nimi. On ju celú hodinu pozorne sledoval. Pracovala nesústredene a viackrát ju len tak-tak zastavil, aby nepridala do kotlíka nesprávnu prísadu. Hodina sa blížila ku koncu, keď sa na pár sekúnd obzrel, a vtom, v Ginninom kotlíku niečo zašumelo. Mal čo robiť, aby ju odtiaľ odtiahol skôr, než to vybuchlo. Obaja skončili na zemi a všetci žiaci sa krčili pod lavicami. Keď nebezpečenstvo pominulo, Snape sa s nahnevaným výrazom zviechal zo zeme.
„Weasleyová! Pokúšate sa tu všetkých zabiť?!!“ zavrčal a z očí mu šľahali blesky.
„Nie, pane, len som sa pomýlila,“ zaševelila Ginny.
„Mýliť sa môžete na čarovaní alebo na transfigurácii, ale nie na elixíroch, kde môžete v zlomku sekundy všetko vyhodiť do vzduchu!!“ kričal.
„Odpusťte, pane, už sa to nestane,“ zamrmlala a z očí jej vyhŕkli slzy.
„Večer o siedmej vás chcem vidieť u mňa v kabinete!“ zavrčal ešte a pomohol jej vstať.
Ginny sa potom do konca hodiny rýchlo zbalila a upratala po sebe. Po tvári jej stále stekali slzy. Snape ju pozorne sledoval až kým neopustila učebňu.

Večer, už o pol siedmej, si Ginny zbalila veci a vykročila do podzemia. Nervózne zaklopala na dvere Snapovho kabinetu a potom vošla. Snape sedel za stolom a nahnevane na ňu hľadel. Keď pristúpila až k stolu, pokynul jej, nech si sadne, ale stále mlčal.
„Ja…mrzí ma tá dnešná hodina,“ povedala ticho po niekoľkých sekundách mlčania.
„To dúfam, keby si sa totiž sklonila nad ten kotlík, neviem ako by som Harrymu vysvetlil, ako si zomrela!“ zavrčal.
„Možno by ste mu to ani nemuseli vysvetľovať,“ šepla potichu.
„Prosím?!“
„Ale nič. Mrzí ma to, už budem pracovať pozornejšie, sľubujem,“ zamrmlala.
„Ginny, prosím ťa, čo ti je? Už pár dní ťa sledujem a vidím, že ťa niečo trápi,“ začal a priam ju prevŕtal pohľadom.
„Ja… čo by mi bolo. Nič mi nie je,“ odvetila rýchlo.
„Neklam, nie som slepý! Týka sa to Harryho?“
„Nič mi nie je!“ odvrkla prudšie, ako mala pôvodne v úmysle.
„Ako myslíš. Dokončíš elixír, ktorý si na hodine nechala vybuchnúť a dúfam, že teraz už budeš pracovať pozornejšie!“ prikázal a ukázal na kotlík a prísady rozložené za ním na stole.
Ginny zamĺkla a začala pracovať. Po pol hodine sa odvážila otvoriť ústa:
„Pane, neviete náhodou, kedy sa vráti?“
„Neviem, Tonksová zistila len to, že sú stále preč, ale nevedela ani kde sú, ani kedy skončia,“ odvetil a trpezlivo ju sledoval.
„Minule ste spomínali, že ste ich stretli, keď naháňali Moodyho…“
„Náhodou som na nich narazil,“ odvetil a čakal kam to dospeje.
„Koľko ich je?“
„Vrátane Harryho a Sothisa, dvanásť.“
„A sú tam aj nejaké dievčatá?“ spýtala sa nenápadne.
„Tak o to ti ide?! Myslím, že si v priveľkom strese. Mala by si sa upokojiť, tie skúšky nie sú až tak hrozné, tak sa kvôli tomu prestaň deprimovať!“ dohováral jej.
„Ale…čo ak…“ začala a opäť mala slzy na krajíčku.
Snape pristúpil až celkom k nej a donútil ju hľadieť mu do očí.
„Pamätáš sa ešte na začiatok minulého roka, keď sa tvoj brat tak rozkrikoval na chodbe?“ spýtal sa jej. Prikývla.
„Markovi som potom vysvetľoval pohnútky Ronovho správania a on mi položil otázku, ktorú by som od neho síce nikdy nečakal, ale dokonale sa hodí na túto situáciu.“
„A čo sa vás spýtal?“ zamrmlala, keď bol dlho ticho.
„Či sa Ron bojí, že sa s tebou Harry vyspí a nechá ťa tak.“
Ginny sa pokúšala uhnúť pohľadom, ale Snape ju držal pevne.
„Myslíš si to aj ty?“ spýtal sa jej vážne.
Chvíľu na neho cez slzy uprene hľadela, no potom pokývala hlavou.
„No vidíš, tak prečo sa tým trápiš?“
„Ja len… že, keď je tam tak dlho…“
„Keď nedôveruješ svojmu snúbencovi, dôveruj aspoň Sothisovi. On by mu to nedovolil,“ zasmial sa Snape a Ginny sa slabo usmiala.
„Myslím, že ten tvoj elixír je opäť nanič,“ poznamenal, keď sa pozrel do jej kotlíka.
„Spravím to znova,“ zamrmlala a chcela ísť vyliať nevydarený obsah.
„Nechaj to tak, radšej sa choď vyspať. Nemusíš to robiť,“ povedal a kúzlom vyprázdnil kotlík.
„Ďakujem,“ zaševelila ešte a o chvíľu sa za ňou zavreli dvere.
Snape si povzdychol, upratal všetky prísady a sadol si za stôl s tým, že opraví práce, ktoré včera nestihol. Vtom sa však ozvalo nesmelé zaklopanie na dvere.
„Vstúpte!“ zakričal Snape a prekvapene sa díval na Ginny, ktorej bledá tvár sa zjavila vo dverách.
„Čo sa deje?!“ spýtal sa, keď si sadla pred neho a hľadela do zeme.
„Prepáčte, že vás zase ruším, ale…Harry mi raz spomenul, že ste liečiteľ…“
„Mám kvalifikáciu liečiteľa. Si chorá?“ spýtal sa a pozorne sa na ňu díval.
„Nie, vôbec, teda… ja…nechcela som ísť za madam Pomfreyovou…“
Mlčal a čakal.
„Viete, mohli by ste mi pomôcť?“ spýtala sa a nervózne si žmolila ruky.
„S čím?“
„Vedeli by ste zistiť, či…som tehotná?“ vybafla zrazu. Pár sekúnd sa ani nepohol.
„Ehm…uhm… a prečo by si chcela vedieť práve toto?“ spýtal sa a snažil sa pri tom tváriť neutrálne.
„Pretože, už dva mesiace som to nedostala,“ dodala šeptom.
„Aha, takže príčinu by sme mali…“ zamrmlal si popod nos a odložil si zo stola všetky papiere.
„Vyzleč sa a ľahni si na stôl,“ prikázal jej, kým odkladal svoje veci.
„ČOO?!“ vyhŕkla placho a cúvla.
„Nie úplne, potrebujem mať prístup k tvojmu bruchu, takže mi stačí, keď si vyzlečieš habit a vyhrnieš tričko!“ dodal, keď videl ako vyplašene cúva.
„Aha,“ opatrne podišla bližšie, vyzliekla si habit a ľahla si na stôl.
„Mohla by si si vyhrnúť to tričko a tiež rozopnúť nohavice?“ požiadal ju a postavil sa k nej.
Keď videl, ako váhavo splnila jeho požiadavku, unavene jej povedal: „Ginny, keď chceš, aby som zistil, či si tehotná, potrebujem prezrieť tvoje brucho a to cez šaty nemôžem!“
Prikývla, ruky si zložila na prsiach a zostala strnulo ležať.
„Uvoľni sa, rozhodne sa nechystám ťa znásilniť!“ upozornil ju už trochu nahnevane.
Trochu sa uvoľnila, ale jej oči prezrádzali jej nervozitu.
„Môžem?“ spýtal sa a pohľadom ukázal na jej brucho. Prikývla.
„Keďže tu nemám žiadnu masť slúžiacu na ten účel, musím použiť kúzlo. Neboj sa, len ti trochu prehmatám brucho,“ informoval ju a zašomral tiché zaklínadlo.
Jeho prsty jemne zažiarili a on ich opatrne priložil k jej bruchu.
„Všimla si si na sebe ešte niečo, čo by ti mohlo naznačovať, že by si bola tehotná?“
„Bývam často unavená.“
„Koľko hodín spávaš?“
„Asi šesť- sedem.“
„A len preto si myslíš, že by si mohla byť tehotná?“
„Vy si myslíte, že si z vás robím žarty?!“ spýtala sa Ginny neveriacky.
„Čo? Ach,…nie…prepáč, ja… vieš, keď som si robil kvalifikáciu, robil som pár týždňov aj na pôrodníckom oddelení, no bolo to už dosť dávno. Myslím, že sa len pokúšam robiť všetko, čo si z toho pamätám,“ vysvetlil a mierne zneistel.
„Preto mi kladiete také hlúpe otázky?“
„Keby si zažila to, čo ja, nezdali by sa ti hlúpe.“
„A čo ste zažili?“
„Jedna čarodejnica raz prišla na oddelenie s tým, že je asi tehotná a nakoniec sme zistili, že si myslela, že môže otehotnieť po tom ako ju chlap pobozká,“ povedal.
„Prosím?!“ neveriacky na neho pozrela Ginny.
„Najhoršie bolo to, že nebola jediná, ktorá si niečo také myslela. Za tých pár týždňom som sa stretol asi s tromi prípadmi. Vtedy mi liečiteľ povedal, že vždy treba najskôr zistiť, či pacientka vie, ako môže otehotnieť, aby som si ušetril námahu s vyšetrením.“
„Dúfam, že si nemyslíte, že by som ja bola až tak blbá?!“
„Nie, len som reagoval automaticky,“ povedal ospravedlňujúco.
„Dohodnime sa, že vynechám všetky hlúpe otázky, dobre?“ dodal ešte.
„Dobre,“ súhlasila.
„A to vážne vám tam prišla žena, ktorá si myslela, že môže otehotnieť z bozku?“ nechápavo pokrútila hlavou Ginny.
„Veď to je totálna hlúposť! Ako môže byť niekto tak naivný…“ zmĺkla, pretože si všimla, že ju sotva vníma. Naplno sa sústredil na vyšetrenie.
Vtedy sa jej nervozita vrátila a ona ho netrpezlivo sledovala.
Po niekoľkých sekundách si uvedomil, že stíchla a prekvapene sa na ňu pozrel, no potom sa mu na tvári zjavil jemný úsmev.
„Predpokladám, že som prvý gratulant…“
„Och, takže…takže som…“
„Áno, si tehotná.“
Na pár sekúnd prestala dýchať a zhŕňala si myšlienky.
„Prosím, však to nikomu nepoviete,“ povedala naliehavo a potom dodala, „aspoň kým sa to nedozvie Harry.“
„Neboj sa, u mňa je to v bezpečí,“ uistil ju.
„A… bolo by trúfalé požiadať vás, či by ste… no, či by ste mohli byť môj liečiteľ? Nechcem ísť za madam Pomfreyovou.“ posledné slová priam zašepkala.
„Nie, nebolo by to trúfalé. Rád sa o teba budem starať, ale len pod podmienkou, že budeš robiť všetko, čo ti poviem!“ povedal rázne.
„Budem!“ odvetila rýchlo.
„Ani sa nezamýšľaš nad tým, že by si to dieťa nechcela?“
„Dohodli sme sa, že vynecháte hlúpe otázky,“ poznamenala a on sa usmial.
„V poriadku, tak sa obleč a sadni si,“ ukázal na kreslo vedľa seba a sám si sadol.
„Chcem vedieť, ako sa cítiš.“
„Býva mi zle a vraciam,“
„To je v poriadku.“
„Lenže mne býva zle skoro celý deň!“
„Veď preto sa to volá ranné nevoľnosti,“ uškrnul sa.
„Bolieva ma trochu hlava,“ povedala.
„To preto, že málo spíš. Čo robíš večer?“
„Učím sa.“
„Nemôžeš to preháňať. Odteraz budeš chodiť spávať skôr. Aspoň o desiatej!!“
„Ale to sa nedá, keď baby sa učia prevažne v izbe!“
„Tak budeš chodiť sem!“
„Sem?“
„Hej, minimálne štyrikrát do týždňa sem prídeš a budeš spať u mňa!“ rozhodol.
„S vami?“ spýtala sa váhavo.
„Nie, u mňa!!!“ zavrčal.
„A tiež nebudeš piť žiaden elixír, ktorý ti nedám ja! Rozumieš?!!“ dodal ešte.
„Dobre.“
„Kúzlom sa ťažšie vyšetruje, takže do zajtra urobím tú masť.“
„Zajtra mám tiež prísť?“
„Už o šiestej. Naješ sa tu a pôjdeš si ľahnúť.“
„Aha, dobre.“
„Uvedomuješ si, že pár ľudí by to malo vedieť?“
„Chcem, aby to najskôr vedel Harry!“ namietla.
„Tomu rozumiem, ale rozmysli si, ako to povieš vašim a taktiež to musí vedieť profesor Dumbledore a profesorka McGonagallová.“
„A musia to vedieť?“
„Dumbledore je riaditeľom školy a McGonagallová je vedúcou tvojej fakulty. Keby si bola v Slizoline, nebol by problém, ale takto jej to musíš povedať,“ vysvetlil.
„Ale až keď sa to dozvie Harry!“
„Samozrejme.“
„Mohli by ste sa aspoň pokúsiť opäť na neho naraziť?“ spýtala sa nevinne.
„Môžem, ale neviem, ako to dopadne.“
„Ďakujem.“
„Budeš si musieť dávať pozor, nerobiť nič nebezpečné, ani vyčerpávajúce!“
„A metlobal?“ spýtala sa váhavo.
„Neblázni!“
„Ale potom nebudeme mať stíhača a nevyhráme!“ namietla zúfalo.
„Ako vedúcemu Slizolinu mi to vôbec neprekáža,“ odvetil.
„To nie je fér! Viete aký bude Mark sklamaný?!“
„Prežije to.“
„To chcete, aby bol Váš syn nešťastný?“
„Nenúť ma rozhodovať sa medzi rodinou a prácou!“ zavrčal.
„Tak mi dovoľte hrať!“ žobronila.
„Budeš na seba dávať pozor! Nebudeš lietať tam, kde by na teba mohol číhať nejaký faul a tiež sa budeš vyhýbať zrážkam!“ povedal po chvíli.
„Dobre!“
„Po každom zápase prídeš a prezriem ťa!!“
„S tým súhlasím.“
„A pokiaľ by som videl, že ťa chce niečo zraziť, zasiahnem!!“ povedal nakoniec a hľadel na ňu s prižmúrenými očami.
„Dobre.“
„Tak potom môžeš hrať.“
„Ďakujem!!“ vyhŕkla nadšene.
„Budem dozerať na vaše tréningy!“ povedal ešte.
„To sa našim nebude páčiť,“ zháčila sa.
„Nebudú ma vidieť, požičiam si od Harryho neviditeľný plášť.“
„No dobre, ale nebudete špehovať!“
Snape sa na ňu len veľavravne pozrel.
Chvíľu si ho podozrievavo prezerala, no nakoniec sa zdvihla, popriala mu dobrú noc a odišla.

Na druhý deň si ju vystriehol na chodbe a dal jej trest, aby nebolo podozrivé, že večer nebude v klubovni.
Keď o šiestej zaklopala na jeho dvere, práve odkladal tégliky s masťou. Jeden nechal na stole a išiel odložiť kotlík. Kým balil prísady, ona si ľahla na stôl, vyhrnula si tričko a rozopla nohavice.
„Vzhľadom na tvoje včerajšie obavy mám toto považovať za istý druh ľútosti alebo sa mi ponúkaš?“ spýtal sa s úškrnom, keď sa k nej otočil.
„Nechceli ste náhodou prestať klásť hlúpe otázky?!“ odsekla nahnevane. A on sa len zasmial.
Zodvihol téglik s masťou a zobral si trochu na prsty.
„Bude to trošku chladiť, aj keď som ju pred chvíľou dokončil. Vmasírujem ti ju do pokožky, takže sa nezľakni! Potom ťa prehmatám tak, ako včera,“ oznámil jej a začal.
„Ako to funguje?“ spýtala sa.
„Masť, tak ako aj kúzlo, mi umožní zachytiť akýkoľvek pohyb plodu, aj srdcové ozvy.“
„A ako?“
„Cítim to v prstoch. Kúzlo slúži hlavne na to, aby som zistil, či tehotná si. Pomocou masti zas zisťujem, ako je na tom dieťa.“
„Čo cítite?“
„Daj mi ruku,“ povedal len a priložil jej ju na brucho.
„Tu je tvoje dieťa, cítiš to?“ jemne jej viedol prsty po pokožke.
Ginny sa prudko nadýchla a prikývla.
„Čo všetko sa tak dá zistiť?“ vyzvedala.
„Všetko. Ako je dieťa uložené, ako rastie…“
„Aj to, kedy sa narodí?“
„Samozrejme,“ odvetil pobavene.
„A mohli by ste mi to povedať?“
„Ginny, dieťa sa vyvíja deväť mesiacov. Nie je až tak ťažké vypočítať si to, pokiaľ sa nemýlim a ty si Harryho odvtedy nevidela,“ vysvetlil jej a oči mu žiarili.
„Aha…“ zamrmlala a tvár jej dokonale ladila s vlasmi.
„Môžeš sa obliecť, skončil som,“ povedal a išiel si umyť ruky.
„Ako si mám zmyť tú masť?“
„Pokiaľ ti vyslovene neprekáža, nechaj ju tam. Dieťaťu len pomôže.“
„Je nejaká špeciálna?“
„Hej, vyrobili ju len nedávno, prípravu som našiel v jednom časopise,“ odvetil a sadol si do kresla vedľa nej.
„A je už vyskúšaná?“ spýtala sa s obavou v hlase.
„Nazdávaš sa vari, že ťa používam na pokusy?!“ povedal sa výhražne.
„Nie!“ vyhŕkla rýchlo.
„To som rád! Teraz ti dám elixír na spanie a ráno dostaneš niečo na tie nevoľnosti. Keby sa vyskytli nejaké problémy, prídeš za mnou!“
„Aké problémy?“ spýtala sa podozrievavo.
„Keby ťa niečo bolelo alebo by ti bolo zle aj po tom elixíre,“ podal jej do ruky malú fľaštičku s červenou tekutinou, „toto vypi a pôjdem ti ukázať, kde budeš dnes spať.“
„Dúfam, že nie vo vašej posteli?!“
„A prečo nie, veď s tým už máš skúsenosti,“ odvetil s úsmevom.
„Skúsenosti možno, ale veď vás predsa nemôžem vyhodiť z vašej postele!“
„Neboj sa, ja mám kde spať,“ uistil ju.
„Ale, nemohla by som radšej spať u vás doma?“
„Nie, nechcem, aby si odišla z hradu. Keby sa niečo dialo, musíš tu byť a, mimo to, keď budeme doma, Alison s Tonksovou sa budú vypytovať,“ upozornil ju.
„Ale…“
„Povedal som, že mám kde spať!“
Ginny sa teda podvolila a vypila elixír. Potom si zobrala veci a nasledovala ho do vedľajšej miestnosti.
„Trochu som ti to tu upravil,“ povedal a ukázal na červeno- zlaté posteľné prevlečenie.
„Ďakujem.“
„Keby si niečo potrebovala, budem vedľa. A ráno ťa zobudím.“
„Uhm…“
„Hneď si ľahni, lebo elixír o chvíľu začne účinkovať,“ Ginny prikývla a on už chcel zatvoriť dvere, ale: „ozaj, Ginny, bol by som rád, keby si mi prestala vykať. Aj tak to už nemá opodstatnenie a pokiaľ sa o teba teraz budem starať…“
„Ehm…no…“
„Len nech ti to netrvá tak dlho ako Harrymu,“ povedal ešte a odišiel.
Ginny sa nervózne obzrela okolo seba a potom sa prezliekla. Už keď si obliekala pyžamové nohavice zacítila, že sa jej zatvárajú viečka. Rýchlo si teda odložila veci a ľahla si. V priebehu niekoľkých sekúnd zaspala.